6 tipov na zbavenie sa stresu

Vedeli ste, že na odstránenie stresu si stačí úprimne zodpovedať pár otázok? Tu nájdete správne odpovede, ak si položíte tieto otázky.

Ak sa chceme cítiť slobodní, potrebujeme sa zbaviť stresu.

Dokážete si slobodne položiť správnu otázku predtým, ako telo povie „nie“?

Všetci robíme vedomé srdečné rozhodnutia, aby sme podporili druhých za cenu vlastného pohodlia. Často sa už nejde iba o občasnú vnútornú nepohodu, ale o chronické vzorce.

Ako ich teda zmeniť?

Všetci chceme samých seba dobre poznať, nielen o sebe vedieť. Často sa čudujeme sami sebe, ako sme reagovali, čo sme si mysleli alebo urobili, keď sme to chceli (mysleli, cítili) v podstate celkom inak.

Pokúste sa pripustiť možnosť, že ste si ešte nepoložili tie správne otázky.

Nájdite si chvíľku a pokúste sa lepšie samých seba spoznať. Odpovedzte si na otázky a zapíšte odpovede. Písanie rukou pomáha vytvárať pocit spojenia so sebou a zároveň udržiava ego na uzde. Mnohým ľuďom následné uvedomenia pomohli zmeniť život.

1. otázka

Čomu z dôležitých oblastí života hovoríte „áno“, keď myslíte „nie“?

Rozpamätajte sa, pozrite hlbšie dovnútra a skúste si uvedomiť, že tu nehovoríme o občasných zlyhaniach, ale o naozaj zaužívaných chronických vzorcoch. Chceme sa zavďačiť, podporiť druhých, byť v ich očiach dobrí, milí, ochotní, chceme byť uznávaní…

Ale za akú cenu? Čo tak radšej povedať „áno“ svojmu životu!

Táto súcitná, naučená nesebeckosť je zakorenená v mnohých ľuďoch a vyberá si ťažkú daň.

Ľudia majú tendenciu potláčať pocit „nie“ pomerne často, a to nielen v práci, ale aj v osobných vzťahoch. Dôsledkom je, že sa nám to odzrkadluje na vlastnom zdraví.

Pýtajte sa sami seba: S kým a v akých situáciách považujem za najťažšie povedať „nie“?

Aj keď poviete nie, urobíte tak neochotne, ospravedlňujúco alebo s pocitom viny? Vyčítate si to potom?

Je obrovský rozdiel medzi vedomým, premysleným „áno“ a automatickým potlačeným „nie“.

Je pravda, že pracovná realita súčasnosti môže tento rozdiel znejasniť. Môžeme sa racionálne rozhodnúť, že udržať si zamestnanie si vyžaduje povedať áno požiadavkám, ktoré si na nás vyberajú svoju daň. Požiadavkám, ktoré by sme radšej odmietli.

Príliš veľa ľudí sa ocitlo v takýchto situáciách v záujme čistého ekonomického prežitia. V takýchto prípadoch si môžeme položiť otázku, či cena, ktorú platíme, stojí za stres, ktorý tým vznikol. To, že miliónom ľudí chýba sloboda čo i len položiť si túto otázku, je spoločenským problémom obrovských rozmerov. Ale pre mnohých z nás platí, že absencia slova nie neslúži ani našej osobnej, ani ekonomickej pohode.

Iba vy môžete vedieť, ktoré popretie „nie“ charakterizuje vašu vlastnú situáciu. Už len to, že si ujasníme, že vedome a cielene prijímame situáciu, ktorá nám spôsobuje stres, je krokom vpred oproti tomu, keď tak konáme podvedome a automaticky.

2. otázka

Ako moja neschopnosť povedať nie ovplyvňuje môj život?

Na fyzickej úrovni hovoríme o telesných varovných príznakoch, akými sú nespavosť, bolesti chrbta, svalové kŕče, sucho v ústach, časté prechladnutie, tráviace problémy, bolesti brucha, únava, bolesti hlavy, kožné vyrážky, strata chuti do jedla alebo prejedanie sa.

Na emocionálnej úrovni táto otázka prináša odpovede ako smútok, odcudzenie, úzkosť alebo pocit, že život postráda zmysel. Môže sa prejaviť aj ako emocionálny deficit, ako strata potešenia z vecí, ktoré nám predtým robili radosť.

V medziľudskej sfére je najčastejším dopadom zatrpknutie voči ľuďom alebo situáciám, v ktorých sme autentickú odpoveď potlačili. Zatrpknutie možno považovať za zostatok nevypovedaných vecí a bude nás prenásledovať znova a znova, a to nielen v našich mysliach, ale aj telách, až kým to nepochopíme.

Pre kompletnosť si môžete položiť ešte jednu otázku:

Čo mi v živote chýba v dôsledku mojej neschopnosti presadiť sa? Možné odpovede zahŕňajú zábavu, radosť, spontánnosť, sebaúctu, príležitosť rásť, dobrodružstvo…

3. otázka

Aké telesné príznaky prehliadam? Aké príznaky ignorujem, ktoré by mohli byť varovnými, keby som im venoval/a vedomú pozornosť?

Tretia otázka obracia smer druhej otázky. Tu začíname s fyzickými vplyvmi a dôverujeme, že nám odhalia, kde nám chýbala autentickosť. Vyžaduje si vykonanie inventúry svojho tela. Pre niektorých ľudí je táto otázka zásadne dôležitým opatrením, pretože ich sebazaprenie sa stalo takým normálnym, že nemusia byť schopní identifikovať nevyslovené „nie“. Slovo, ktoré sa neodvážia sformovať ani v mysli, nieto ho ešte vysloviť.

Z dôvodu pomyselného oddelenia tela od mysle si mnohí z nás zvykli ignorovať odkazy tela. Mechanizmy odmeňovania mozgu sa môžu dokonca vyžívať spôsobom veľmi podobným závislosti, vo zvýšených hladinách endorfínov a dopamínu, ktoré sa objavujú, keď druhí ľudia oceňujú alebo majú osoh z nášho sebazaprenia.

Túžba byť dobrý k ostatným môže tak premôcť rovnako autentickú požiadavku – byť dobrý k sebe.

Preto je tu táto otázka, ktorá nás vyzýva, aby sme aktívne zvážili, čo nám telo celý čas hovorí, ako sa snaží upútať našu pozornosť od podmienenej identity smerom k tomu, čo naozaj potrebujeme. Toto môže zabrániť tomu, aby naše telo muselo kričať hlasnejšie alebo iniciovať katastrofálnejšie zrútenie.

4. otázka

Aký príbeh sa skrýva za mojou neschopnosťou povedať „nie“?

To, čo živí náš obvyklý vzorec nevyslovenia „nie“, je príbeh. Myslím tým rozprávanie, vysvetľovanie, ospravedlňovanie, ktoré spôsobujú, že sa tieto návyky zdajú byť normálne. V skutočnosti klíčia z obmedzujúcich základných presvedčení o sebe. Väčšinou si neuvedomujeme, že sú príbehmi. Myslíme a konáme, akoby boli pravdivé. Napríklad: „Veď vieš, aká je moja šéfka – je jednoduchšie povedať áno, ako znášať konflikt s ňou“.

Nájdeme hlbší príbeh, ktorého vnútorná logika určuje naše interpretácie a reakcie. Táto podtextová vrstva je vždy o nás samých, nie o aktuálnych okolnostiach.

Ak je ťažké rozpoznať príbeh, ktorý je základom vášho správania, skúste sa opýtať:

Čomu musím o sebe veriť, aby som poprel/a svoje vlastné potreby týmto spôsobom?

Odpoveď, dokonca aj špekulatívna, bude pravdepodobne veľmi blízko k cieľu. Naše príbehy, aj keď nie sú ani objektívne, ani presné, sú vždy vnútorne v súlade s naším správaním a našimi skúsenosťami.

Sú dvojitým metrom, ktorým seba oslobodzujeme, zatiaľ čo na druhých pozeráme nemilosrdným kritickým pohľadom.

Niektorí ľudia sa zdráhajú povedať nie, pretože majú zakorenený pocit, že sú „tí silní“, ktorých iní rešpektujú, pretože sa nikdy nesťažujú a je na nich spoľahnutie. Tento druh „sily“ a pocitu dôležitosti prichádza na úkor skutočnej moci – kvality, ktorá zahŕňa mať slovo v tom, ktoré bremená na seba preberieme alebo nepreberieme.

5. otázka

Kde sme sa tieto príbehy naučili?

Nikto sa nenarodí s pocitom bezcennosti. Náš pohľad na seba si rozvíjame prostredníctvom našich interakcií s ľuďmi, ktorí nás vychovávajú alebo sa o nás starajú. Ak s nami pre vlastnú traumu, stres alebo nešťastie zaobchádzajú zle, berieme to osobne.

Uvedomovanie si úzkosti rodičov, ktorú sme ako malé deti nemohli zmierniť, nás mohlo doviesť k spochybňovaniu vlastnej hodnoty.

Zámerom pri pohľade do minulosti nie je dookola sa ňou zaoberať, ale opustiť ju. V okamihu, keď viete, ako vzniklo vaše utrpenie, ste už na ceste oslobodenia. Preto si táto piata otázka vyžaduje úprimný pohľad na naše zážitky z detstva.

6. otázka

Kde som sa ignoroval/a alebo poprel/a „áno“, ktoré som chcel/a vysloviť?

Ak potlačenie „nie“ dokáže zapríčiniť našu chorobu, tak to isté platí aj o odmietnutí autentického „áno“.

Čo ste chceli urobiť, prejaviť, vytvoriť alebo povedať, čoho ste sa vzdali v mene povinnosti, obáv alebo strachu?

Akú túžbu hrať sa alebo objavovať ste ignorovali? Aké radosti ste si odopierali z presvedčenia, že si ich nezaslúžite, alebo z podmieneného strachu, že to nezvládnete alebo že vám ich ukradnú?

Rovnako ako pri nevyslovenom „nie“ opýtajte sa sami seba:

V prejavení akých kreatívnych impulzov mi moje presvedčenie bráni? Napríklad v nevyhnutnosti pokračovať v práci (ktorá vás možno ani nebaví) na úkor ignorovania svojej intuície? Čo potrebujete zo seba dostať von? Čo vás volá?

Čo je v nás, musí von.

V opačnom prípade môžeme explodovať na nesprávnych miestach alebo zostať beznádejne zaplavení frustráciou. Nezadúšajte sa viac vo svojom tichu.

Ak sa vám prejavujú niektoré príznaky na fyzickej či emocionálnej úrovni, ktoré vám strpčujú život, dovoľte sa nechať viesť múdrosťou e-knihy Generátor zdravia, ktorá vám odhalí, ako naložiť s tým, keď ste zamotaní sami v sebe a nevedome nevenujete pozornosť svojim najhlbším potrebám. Vaše zdravie a vnútorná harmónia sa skrývajú za podmienenými myšlienkami a potláčanými pocitmi. Poslúchnite volanie toho, čo sa potrebuje dostať von.